1
نٓۚ وَٱلۡقَلَمِ وَمَا يَسۡطُرُونَ
Nuun.[1] Mi wooɗndirii kuɗol e ko ɓe mbinndirta ko!
[1] Ɗe alkule taƴaaɗe e arwan'de cimooje ɗe njoopiiima won'de alkur'aana no roŋkina ɗum yani dikkaade sirkooɓe ɓe ndoŋki aarnaade ɗum wond'ude e pasintaagal maɓɓe waɗde alkur'aana ko ɗum wahyu ummade e alla
2
مَآ أَنتَ بِنِعۡمَةِ رَبِّكَ بِمَجۡنُونٖ
Aan a wonaa, sabu neema Joommaa o, kaangaaɗo.
3
وَإِنَّ لَكَ لَأَجۡرًا غَيۡرَ مَمۡنُونٖ
Ko pellet, hino woodani-ma njoɓdi ndi taƴondirtaa.
4
وَإِنَّكَ لَعَلَىٰ خُلُقٍ عَظِيمٖ
E ko pellet, haɗa e jikku mawɗo.
5
فَسَتُبۡصِرُ وَيُبۡصِرُونَ
Aray nde nji'aa, ɓe nji'a kamɓe kadi
6
بِأَييِّكُمُ ٱلۡمَفۡتُونُ
ko hombo e mon woni kaangaaɗo oon.
7
إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ بِمَن ضَلَّ عَن سَبِيلِهِۦ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ
Pellet, ko Joommaa ɓuri anndude majjuɗo on laawol makko ngol, ko Kaŋko kadi ɓuri anndude feewɓe ɓe.
8
فَلَا تُطِعِ ٱلۡمُكَذِّبِينَ
Wota a tefto yeddooɓe ɓen.
9
وَدُّواْ لَوۡ تُدۡهِنُ فَيُدۡهِنُونَ
Heɓe njiɗi si a newantono (ɓe), ɓe newano-(maa).
10
وَلَا تُطِعۡ كُلَّ حَلَّافٖ مَّهِينٍ
Wota a tefto kadi kala ɗuuɗuɗo woondugol, koyɗo.
11
هَمَّازٖ مَّشَّآءِۭ بِنَمِيمٖ
ɗuuɗuɗo ño'ougol, ɗuuɗuɗo yaarugol baɗdi.
12
مَّنَّاعٖ لِّلۡخَيۡرِ مُعۡتَدٍ أَثِيمٍ
ɗuuɗuɗo kaɗgol moƴƴere, jaggitoowo, bakkodi'ɗo.
13
عُتُلِّۭ بَعۡدَ ذَٰلِكَ زَنِيمٍ
yo'ora-ɓerndeejo e hoore ɗum, keɓiraaɗo nii(.ɓiy jina).
14
أَن كَانَ ذَا مَالٖ وَبَنِينَ
fii o wonii joom jawdi e ɓiɗɓe.
15
إِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِ ءَايَٰتُنَا قَالَ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Si aayeeje amen ɗeen janngaama e [tawnde] makko, o wi'a: "Ko tinndi adinooɓe".
16
سَنَسِمُهُۥ عَلَى ٱلۡخُرۡطُومِ
Aray nde min maandina mo e hoore kinal.
17
إِنَّا بَلَوۡنَٰهُمۡ كَمَا بَلَوۡنَآ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ إِذۡ أَقۡسَمُواْ لَيَصۡرِمُنَّهَا مُصۡبِحِينَ
Min njarribor ɓe wano Min njarribornoo jeyɓe ngesa mba : fewndo ɓeen ngooɗndunoo pellet, ɓe coñat ba subaka ko ɓe dawɓe.
18
وَلَا يَسۡتَثۡنُونَ
ɓe itti tinaani [wi'ide] :"Si Allah jaɓii".
19
فَطَافَ عَلَيۡهَا طَآئِفٞ مِّن رَّبِّكَ وَهُمۡ نَآئِمُونَ
Jayngol immori ka Joomi maa ari huuɓiti ba tawi heɓe ɗaanii.
20
فَأَصۡبَحَتۡ كَٱلصَّرِيمِ
Ba wa'iti wa jemma ɓaleejo.
21
فَتَنَادَوۡاْ مُصۡبِحِينَ
Ɓe noddindiri bimmbi oon :
22
أَنِ ٱغۡدُواْ عَلَىٰ حَرۡثِكُمۡ إِن كُنتُمۡ صَٰرِمِينَ
"Kori ndawee ta ngesa mon, si tawii ko on soñooɓe".
23
فَٱنطَلَقُواْ وَهُمۡ يَتَخَٰفَتُونَ
Ɓe pokkiti heɓe ɗuumbo.
24
أَن لَّا يَدۡخُلَنَّهَا ٱلۡيَوۡمَ عَلَيۡكُم مِّسۡكِينٞ
Won'de "miskiino woo naatataa e mabba hannde".
25
وَغَدَوۡاْ عَلَىٰ حَرۡدٖ قَٰدِرِينَ
Ɓe ndawidi e ɗawugol [wa'asuɓe ɓeen] ko ɓe eɓɓuɓe.
26
فَلَمَّا رَأَوۡهَا قَالُوٓاْ إِنَّا لَضَآلُّونَ
Nde ɓe nji'unoo ba, ɓe mbi'i: "Pellet, min majjii [laawol ngol]".
27
بَلۡ نَحۡنُ مَحۡرُومُونَ
wurin ko min ɗawaaɓe!".
28
قَالَ أَوۡسَطُهُمۡ أَلَمۡ أَقُل لَّكُمۡ لَوۡلَا تُسَبِّحُونَ
Ɓurɗo ɓe moƴƴude oon wi'i: "mi wi'anaano on : haanii ko cubbunhinoɗon?"
29
قَالُواْ سُبۡحَٰنَ رَبِّنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ
Ɓe mb'i: "Senaare woodanii Joomi amen ! Pellet, hari ko min tooñɓe".
30
فَأَقۡبَلَ بَعۡضُهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖ يَتَلَٰوَمُونَ
Woɗɓe e maɓɓe feewtiti ɓeya, heɓe pelindira.
31
قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا طَٰغِينَ
Ɓe mbi'i: "Ee bone amen ! Pellet, hari ko min bewɓe.
32
عَسَىٰ رَبُّنَآ أَن يُبۡدِلَنَا خَيۡرٗا مِّنۡهَآ إِنَّآ إِلَىٰ رَبِّنَا رَٰغِبُونَ
Hino gasa ka Joomi amen wattitana min ɓuri baan ɗon moƴƴude. Ko ka Joomi amen ko min reerɗube e [ya'afeede] .
33
كَذَٰلِكَ ٱلۡعَذَابُۖ وَلَعَذَابُ ٱلۡأٓخِرَةِ أَكۡبَرُۚ لَوۡ كَانُواْ يَعۡلَمُونَ
Ko noon tigi woni leɓte ɗeen; ko lette La'akara ɗeen non ɓuri manude, sinno heɓe nganndunoo !
34
إِنَّ لِلۡمُتَّقِينَ عِندَ رَبِّهِمۡ جَنَّٰتِ ٱلنَّعِيمِ
Pellet, hino woodani gooŋɗuɓe ɓeen ka Joomi maɓɓe, Aljannaaji ne'ema.
35
أَفَنَجۡعَلُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ كَٱلۡمُجۡرِمِينَ
Kere Min mbaɗay jebbiliiɓe ɓeen wano bonɓe ɓeen?
36
مَا لَكُمۡ كَيۡفَ تَحۡكُمُونَ
Ko heɓi on, si ɗon ñaawira noon?
37
أَمۡ لَكُمۡ كِتَٰبٞ فِيهِ تَدۡرُسُونَ
Kaa hoɗon mari deftere, nde janngoton e mum?
38
إِنَّ لَكُمۡ فِيهِ لَمَا تَخَيَّرُونَ
Pellet, ko woodani on e mayre, ko ko cuɓotoɗon.
39
أَمۡ لَكُمۡ أَيۡمَٰنٌ عَلَيۡنَا بَٰلِغَةٌ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ إِنَّ لَكُمۡ لَمَا تَحۡكُمُونَ
Ka ko podooje woodani on e amen, koolniiɗe haa Ñande Darngal, won'de pellet, hino woodani on ko ñaawoton kon?
40
سَلۡهُمۡ أَيُّهُم بِذَٰلِكَ زَعِيمٌ
Laɓndii ɓe ko hommbo e maɓɓe fawtaniiɓe ɗuum?
41
أَمۡ لَهُمۡ شُرَكَآءُ فَلۡيَأۡتُواْ بِشُرَكَآئِهِمۡ إِن كَانُواْ صَٰدِقِينَ
Kaa ko kafidiiɓe woodani ɓe? yoo ɓe ngaddu kafidiiɓe maɓɓe ɓen, si tawii ko ɓe gooŋuɓe !
42
يَوۡمَ يُكۡشَفُ عَن سَاقٖ وَيُدۡعَوۡنَ إِلَى ٱلسُّجُودِ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ
Ñande belenru ñoroytee, ɓe noddee e cujjugol kono ɓe mbaawataa.
43
خَٰشِعَةً أَبۡصَٰرُهُمۡ تَرۡهَقُهُمۡ ذِلَّةٞۖ وَقَدۡ كَانُواْ يُدۡعَوۡنَ إِلَى ٱلسُّجُودِ وَهُمۡ سَٰلِمُونَ
Hara gite maɓɓe ɗeen no heli, koyeera no suddi ɓe. Ko tawde ɓe noddeteno e cujjugol fewndo ka ɓe mbaawunoo...!
44
فَذَرۡنِي وَمَن يُكَذِّبُ بِهَٰذَا ٱلۡحَدِيثِۖ سَنَسۡتَدۡرِجُهُم مِّنۡ حَيۡثُ لَا يَعۡلَمُونَ
Accidam e kala jedduɗo ndee yeewtere; aray nde Min suynira ɓe nokku ka ɓe nganndaa.
45
وَأُمۡلِي لَهُمۡۚ إِنَّ كَيۡدِي مَتِينٌ
Miɗo neeɓnan ɓe. Pellet noon, pewje am ɗen ko tiiɗɗe.
46
أَمۡ تَسۡـَٔلُهُمۡ أَجۡرٗا فَهُم مِّن مَّغۡرَمٖ مُّثۡقَلُونَ
Kaa a laɓndi ɓe njoɓdi, hara ko yoɓugol ndi teddani ɓe?
47
أَمۡ عِندَهُمُ ٱلۡغَيۡبُ فَهُمۡ يَكۡتُبُونَ
Kaa ɓe nganndu fii wirniiɗi ɗiin, hara hiɓe mbinndira [ɗim hujjaaji maɓɓe]?
48
فَٱصۡبِرۡ لِحُكۡمِ رَبِّكَ وَلَا تَكُن كَصَاحِبِ ٱلۡحُوتِ إِذۡ نَادَىٰ وَهُوَ مَكۡظُومٞ
Muññor ñaawoore Joommaa nden, hara a wa'aali wa wonndiiɗo linngii ngii fewndo o noddunoo [Joom makko] homo sunii.
49
لَّوۡلَآ أَن تَدَٰرَكَهُۥ نِعۡمَةٞ مِّن رَّبِّهِۦ لَنُبِذَ بِٱلۡعَرَآءِ وَهُوَ مَذۡمُومٞ
Si tawno moƴƴere immorde e Joomi makko hewtitanooki mo, ko pellet, o bugeteno e wulaa hara ko o pelniiɗo.
50
فَٱجۡتَبَٰهُ رَبُّهُۥ فَجَعَلَهُۥ مِنَ ٱلصَّٰلِحِينَ
Joomi makko suɓii mo, o waɗi mo e moƴƴuɓe ɓeen.
51
وَإِن يَكَادُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لَيُزۡلِقُونَكَ بِأَبۡصَٰرِهِمۡ لَمَّا سَمِعُواْ ٱلذِّكۡرَ وَيَقُولُونَ إِنَّهُۥ لَمَجۡنُونٞ
Hay yedduɓe ɓeen eɓɓiinoo yuwirgol ma gite maɓɓe ɗeen, nde ɓe nanunoo Jaŋtoore nden, hiɓe mbi'a: "on ko kaangaaɗo!".
52
وَمَا هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ لِّلۡعَٰلَمِينَ
Ndee [Alqur’aanaare] wonaani, si wonaa waajo winndere nde!